Menu

DIVADELNÝ SÚBOR

História obce

Obecný úrad

Zrod a vývoj divadla:

Dva roky pred prvou svetovou vojnou, teda v roku 1912, sa zrodilo na Dubovom prvé ochotnícke divadlo. Svedkami tejto udalosti boli občania Ján Koša, Jozef Hrivnák, Michal Hulla a Pavol Šošovička.
Iniciátormi ochotníckeho divadla boli od začiatku Hasičský zbor, Združenie evanjelickej mládeže, Roľnícky dorast a neskôr Slovenský zväz mládeže. Prvým organizátorom bol Ján Lettrich – Mártoneje, vojak. Ako režisér začínal Jozef Bada. Prvé boli odohraté hry BOJKO MYDLÁR; FALOŠNÍ PYTAČI od M. Friča; ČO FÍGEĽ, TO GROŠ od A. Pauloviča. Divadelné predstavenia sa väčšinou hrávali v obecnej krčme.
Prvá svetová vojna bola príčinou prestávky, ktorá nastala v sľubne začatej divadelnej činnosti, lebo pokračovanie zaznamenávame až v roku 1919.
 

Vývoj ochotníckeho divadla prešiel tromi etapami.
Prvú tvorí obdobie od roku 1912 do roku 1948, keď činnosť dubovského divadla nezaznamenala takmer žiadnu zmenu. „Charakteristickým znakom je skutočnosť, že do roku 1984 je divadlo na dedine najvýznamnejšou zložkou kultúrno-spoločenského života.“ Najčastejšie sa hrali hry od Ferka Urbánka, neskôr i od Jozefa Gregora Tajovského či Boženy Slančíkovej-Timravy. Divadelné predstavenie sa najčastejšie hrávalo na druhý sviatok vianočný, Veľkú noc a na fašiangy. Medzi najznámejších ochotníkov v tomto období patril Ján Lettrich – Jančekeje, Jozef Hrivnák – Kováč, Ondrej Miškóci, Ján Ďuriš a iní. Ján Rusnák bol neoddeliteľnou súčasťou divadelného súboru – ako maliar i fotograf. V tomto období sa začína rozvíjať aj detský divadelný súbor.

Druhá etapa zahŕňa obdobie po roku 1948. Postupne dochádza k zmenám. Bola to socializácia dediny, ku ktorej došlo okolo roku 1948, a v päťdesiatych rokoch. V divadle nastupuje ďalšia generácia hercov – ochotníkov a divadlo dostáva „novú tvár“. Nastupujúca generácia sa prispôsobuje novým podmienkam. „V roku 1952 vzniká Osvetová beseda. Jej predsedom sa stáva učiteľ Andrej Šavol, tajomníkom Jozef Ďuriš.“
Od roku 1953 sa začínajú hrať hry socialistických autorov. Slúžili hlavne ako prostriedok na zmenu myslenia. K podstatnej zmene došlo až vtedy, keď sa na javiská postupne dostávajú hry s tematikou Slovenského národného povstania. Dubové veľmi intenzívne prežívalo boj proti fašizmu a mnohí sa aj do neho zapojili. Zo slovenskej tvorby sa najčastejšie hrajú hry od Tajovského, Hollého a Králika. Avšak, ochotnícke divadlo aj naďalej ostalo v rukách učiteľa Andreja Šavola (fotogrfia). Dubovský súbor sa dostal na okresnú prehliadku do Martina, a to s divadelnou hrou od Braginského OTVORENÝ OBLOK. Ale skončili len na úrovni okresu. Pomaly sa začína s výstavbou kultúrneho domu a teda aj nového javiska. Pri výstavbe najviac pomáha Michal Hulla. Ako režisér sa začína zapracovávať Jozef Ďuriš. Na konci tejto etapy začína značná migrácia a mnohí končia s divadelnou kariérou. Z obrovského množstva hercov sa ešte stále venujú divadlu Stanislav Vereš, Slavomír Lettrich, Anna Hullová, Želmíra Hullová, Viera Lettrichová, Viera a Mária Cígrové.
Toto obdobie vôbec nie je jednoduché, ale významné a stáva sa odrazovým mostíkom pre ďalší vývoj ochotníckeho divadla. Stabilizovali sa pomery, ale ubudlo veľa ľudí, ktorí odišli za lepšími pracovnými podmienkami do väčších miest. Postupne tak klesá i počet obyvateľov. Navyše, došlo i k triedeniu ľudí na skupiny podľa ich záujmov. Ako významný faktor kultúrneho života začína pôsobiť televízia. Ľudia pomaly strácajú záujem o divadlo, pretože práve televízia im každý deň prináša do domácnosti kultúru.
Výrazný zlom v divadle nastal v roku 1965. Veľký záujem vyvolali predstavenia Statky–zmätky a Doktor filozofie. Pozornosť upútali hlavne svojou úprimnosťou výpovede a nadšením odborného pracovníka pre ochotnícke divadlo. Práve cez neho nadviazali prvé kontakty s profesionálnymi hercami, členmi DSNP v Martine. Ich spolupráca s našim divadelným súborom sa odrazila hlavne na tvorivom hereckom výkone.
Posledná hra, ktorú so súborom A. Šavol nacvičil, bol MASTNÝ HRNIEC od J. Barč – Ivana. Premiéra bola symbolickou bodkou za jeho dlhoročnou prácou v dubovskom divadle. „Premiéry sa zúčastnili ako poradcovia Magda Vašková, odborná pracovníčka OOS, profesor Vít Hejný, veľký priateľ ochotníckeho divadla, Igor Galanda, dramaturg Divadla SNP v Martine, hosť národný umelec Jozef Kroner – herec Národného divadla v Bratislave.“ Táto hra bola dotvorená a zúčastnila sa 30. októbra 1966 na prvom Festivale o Memoriáli ÚSOD–u v Martine. V roku 1967 dostala naša obec nový kultúrny dom s javiskom, ktoré v tom čase patrilo medzi najväčšie v okrese a bolo vybavené modernou technikou.
Divadlo i naďalej spolupracuje s Okresným osvetovým strediskom v Martine, ktoré chcelo dosiahnuť zvýšenie úrovne práce ochotníckych divadiel. Na Dubovom sa to podarilo a darí sa až dodnes. „Ba od odborníkov neraz počujeme, že naše divadlo, resp. náš divadelný súbor, sa stal majákom pre činnosť ostatných divadelných ochotníckych súborov v okrese.“

Spolupráca divadelného súboru s pracovníkmi Divadla SNP v Martine

Vedúcim súboru ostáva Jozef Ďuriš a réžie sa zmocnil Igor Galanda. Spolu so súborom nacvičil divadelnú hru NEFŇUKAŤ. Keďže javisko na Dubovom už nevyhovovalo požiadavkám, premiéra sa musela odohrať v Turčianskych Tepliciach. Divadelný súbor postúpil s touto hrou na okresnú prehliadku do Prievidze, odkiaľ si súbor odniesol cenu za najúspešnejšiu interpretáciu sovietskej predlohy.
V roku 1970 prišiel do martinského Divadla SNP režisér Ľubomír Vajdička, ktorý bol známy už aj úspešnou spoluprácou s bratislavským ochotníckym súborom vysokoškolákov.“ Aj on začal spolupracovať s dubovským súborom vďaka Magde Vaškovej. V roku 1971 bola v jeho réžii naštudovaná hra BRIGADIER od D.I. Fonvizina. S touto hrou získal divadelný súbor množstvo ocenení. Zvíťazili v okresnej i krajskej súťaži, dokonca aj na celoslovenskom kole v Belopoteckého Mikuláši. Divadelný súbor sa tiež zúčastnil populárnej televíznej súťaže záujmovej umeleckej činnosti V znamení trojky.
Asi najvýznamnejším rokom nášho divadelného súboru bol rok 1972, kedy naši ochotníci nacvičili hru BÚRLIVÁ NOC od Caragialeho. „Náš súbor získali Diplom a Pamätnú medailu Janka Kráľa na celoslovenskej prehliadke v Liptovskom Mikuláši.“
Tvrdá práca neostala bez odmeny. Divadelný súbor z Dubového bol preradený medzi vyspelé ochotnícke divadelné súbory kategórie A. Tak sa mohol súbor zúčastniť na celoslovenskej prehliadke v Spišskej Novej Vsi.
S režisérom Ľ. Vajdičkom boli naštudované ďalšie hry, napr. IRKUTSKÝ PRÍBEH, TRINÁSTA HODINA, ZEM. Práve s poslednou spomínanou hrou dosiahli obrovský úspech a vysoké ocenenie – vystúpiť v Divadle SNP v Martine.
Od roku 1975 OOS sprostredkovalo spoluprácu s O. Šulajom, dramaturgom Divadla SNP. Pod jeho vedením bola naštudovaná hra KVADRATÚRA KRUHU. Za túto inscenáciu získali Cenu Ministerstva kultúry SSR.
V roku 1980 sa k dubovskému súboru vrátil Igor Galanda. „So súborom pripravil hru OTEC od A. Jiráska, s ktorou sme sa predstavili na krajskej prehliadke v Handlovej.“
So súborom nespolupracovali len významní martinskí režiséri, ale aj Milan Hôložek, scénograf Jozef Ciller a M. Cillerová, ktorá navrhovala kostýmy.

Spolupráca s Petrom Bzdúchom.

V roku 1983 sa ujal práce s ochotníkmi mladý herec martinského divadla Peter Bzdúch. Veľký úspech zaznamenala hneď jeho prvá hra POKUS O LIETANIE (fotografia) od bulharského autora Jordana Radičkova. V tomto predstavení spojil staršiu generáciu s mladšou, zapôsobila i nápaditá scéna, vhodne zvolená hudba a spev. Dokázali si tak získať náročného diváka, mnohých odborníkov a profesionálov. S hrou to dotiahli až na celoslovenské kolo do Spišskej Novej Vsi, kde získali „Cenu Ministerstva kultúry SSR a ocenenie najvyššie, aké môže súbor dosiahnuť, Premiéru za tvorivý čin roka 1983“ . O rok neskôr nacvičil so súborom hru PRÍBEH KOŇA od M. Rozovskija a J. Rjašenceva. Bola to náročná hra, v ktorej sa vystriedalo dokopy 35 ochotníkov. Premiéra zaznamenala obrovský úspech, možno aj vďaka pomocnej ruke režiséra Jána Kožucha, herca Divadla SNP. V roku 1987 pripravil hru zo súčasnosti od Jána Štepitu VIDIECKA KOMÉDIA. Spolupráca s ním pokračuje aj v ďalších rokoch. Podarilo sa im naštudovať rozprávku SEDEM FARIEB DÚHY v úprave, pod názvom ČIERNA PANI. „Režijným spracovaním dokázali urobiť z rozprávky aj závažnú výpoveď k problémom, s ktorými sa denne stretávame – honba za bohatstvom, peniazmi.“ S hrou sa súbor predstavil i v Púchove na Krajskej prehliadke. Zásluhou nášho ochotníckeho súboru sa dedina po prvýkrát dostala do povedomia celého Slovenska.
V priebehu tohto významného obdobia pre dubovské ochotnícke divadlo, sa objavili aj starší ochotníci. Jedným z nich bol aj Jozef Ďuriš, ktorý stál i pri zrode divadelného súboru. Dokonca ako vyše 60–ročný účinkoval v hre ĎORDE ČIERNY od Jonáša Záborského v réžii I. Galandu. Uznanie si zaslúži i Mária Hullová – Ďuriceje, ktorá sa postavila na javisko už ako päťdesiatročná, ale aj iní, napr. „Anna Boďová – Kmeťová – Paľkeje, Mária Boďová – Lettrichová – Mártoneje, Emília Lettrichová – Jančekeje, Anna Štancľová – Boďová – Karoleje, Mária Hullová – Lettrichová – Ďuriceje.“
Nemôžme zabudnúť ani na obetavého osvetľovača Jozefa Boďu – Štefaneje, ktorý spolupracoval pri súbore dlhé roky, a vynikajúcu šepkárku Elenu Kmeťovú.

90 rokov dubovského divadla.

Čo sa zmenilo za posledných 20 rokov dubovského divadla? Zmenilo sa vôbec niečo? Odpoveď je jednoduchá – ÁNO. A nezmenilo sa toho málo.
Petra Bzdúcha vystriedali na režisérskej stoličke ďalší veľmi úspešní režiséri, v súbore sa vystriedalo niekoľko mladých ochotníkov, zmenili sa i členovia, ktorí pomáhajú v zákulisí a bolo naštudované veľké množstvo nových hier, ktoré zaznamenali obrovské úspechy nielen na domácej pôde.
No, ale poďme pekne postupne. „V rokoch 1990–1993 nastal útlm divadla, pretože sme nemali dostatok nových ochotníkov. Avšak, v roku 1994 sa situácia zmenila a na Dubové prišiel nový režisér Ľuboš Midriak z Martina, ktorý nacvičil s novou generáciou ochotníkov divadelné predstavenie VALASKA ŠKOLA MRAVÚV STODOLA. S týmto predstavením to divadelný súbor dotiahol až na festival divadla mladých Senica a vyhral i celonárodný festival biblických hier Gorazdov Močenok.“ Rovnaký úspech naši divadelníci dosiahli aj s hrou LABYRINT SRDCA A RAJ SRDCA. Po Ľ. Mindriakovi preberá „režisérske žezlo“ Anton Šulík, ktorý objavil mnoho talentov.
V roku 1999 ochotníci naštudovali hru KRISIAR pod vedením režiséra Eda Kudláčka. Síce postúpili na okresné kolo, ale ďalej sa im „prebojovať“ nepodarilo.
V divadelnom súbore nastal v tomto období ďalší útlm, ktorý bol zapríčinený pracovným zaneprázdnením členov súboru, ale aj režiséra. Z pôvodného súboru ostali len dvaja členovia, a preto Pavlína Musilová, členka súboru, vyhlásila konkurz do súboru. Keď už mala dostatok mladých ochotníkov, rozhodla sa v roku 2000 nacvičiť hru ZLATÝ KĽÚČIK, s ktorou sa zúčastnili na regionálnej súťaži. Prvýkrát sa podarilo na Dubovom v roku 2001 uskutočniť Detský letný divadelný tábor, kde sa trinásť detí venovalo rozvoju a zdokonaľovaniu svojho talentu.
Veľký úspech Pavla Musilová zaznamenala aj s hrou HODINOVÝ KVET, s ktorou postúpili až na celoštátnu prehliadku do Rimavskej Soboty a získala cenu za herecký výkon.
„V roku 2001 prišiel na Dubové nový režisér Braňo Matuščin, ktorý zaznamenal s divadelným predstavením SPOR – DOTYKY A SPOJENIA, najväčší úspech – postup na Scénickú žatvu.“ Aj napriek tomu, že Braňo Matuščin začal hrať v Divadle Andreja Bagara v Nitre, nezanevrel na náš divadelný súbor a aj naďalej spolupracoval s dubovským súborom a mladými talentami. Veď už v druhom Detskom letnom divadelnom tábore mali 20 detí.
Odvtedy prešlo už niekoľko rokov a mnohí ochotníci z rôznych dôvodov odišli. A práve preto nemôžme zabudnúť na také mená ako napr. Janka Lettrichová, Martina a Katarína Lettrichové, Eva Lettrichová, Janka Hullová, Peter Jelenčík, Martin a Rado Hullovci, Andrea Hullová a mnohí iní. Aj oni majú veľký podiel na tom, že dubovské divadlo sa mohlo rozvíjať ďalej a nezaniklo.

Posledných päť rokov divadla

V roku 2002 sa začala nová etapa divadelného súboru. V réžii Antona Šulíka ml. bola nacvičená hra Frederica Garcia Lorcu – DOM BERNARDY ALBY. S touto inscenáciou súbor postúpil na festival Aničky Jurkovičovej, ale i na Scénickú žatvu do Martina. Po tejto inscenácii prišiel ďalší zlom v súbore. Na dosky, ktoré znamenajú svet sa postavili vtedy iba žiaci prvého stupňa základnej školy s predstavením SNEHULIENKA. Aj keď mnohí mladí ochotníci mali iba od šesť do deväť rokov, zožali už vtedy veľký úspech. V Žabokrekoch obsadili prvé miesto a zúčastnili sa i festivalu Zlatý medveď v Žiline. Zahanbiť sa nenechal ani súbor dospelých, ktorý pripravil šteklivé dielo LYSISTRATA od Aristofana. Predstavenie uzrelo svetlo sveta v roku 2004 a získalo mnoho ocenení, napr. „prvé miesto na krajskej prehliadke v Liptovskom Mikuláši, v Námestove, osobitnú cenu získala Ľubica Lettrichová za ženský herecký výkon a A. Šulík za réžiu a scénografiu.“ V tom istom roku prebrala štafetu po A. Šulíkovi Pavla Musilová. Práve ona sa pustila do príprav hry MAĽOVANÉ NA SKLE, kde si hlavnú úlohu Jánošíka zahral vtedy iba 13-ročný Matej Lettrich.
Čas beží veľmi rýchlo a aj naši ochotníci dospievajú a postupne sa poberajú každý svojou cestou. Mnohí však na divadlo nezanevreli a dokázali skĺbiť povinnosti v škole s divadelnými. Výsledkom toho bolo predstavenie KOMÉDIA O BOHÁČOVI A LAZAROVI (fotografia) od Pavla Kyrmezera, ktoré bolo dokončené v roku 2006.
Zatiaľ posledným predstavením, ktoré malo premiéru 17. augusta 2007 bol TAJOMNÝ HIPPOPOTAMUS (fotografia) v réžii Pavly Musilovej. Predstavili sa tu naši najmenší ochotníci, pričom najmladšia „herečka“ mala len 2 roky. Deti podali kvalitné herecké výkony, ktorými si získali obdiv všetkých ľudí, ktorí sa prišli pozrieť na toto predstavenie.
Aj vďaka najmladším ochotníkom sa o budúcnosť divadelného súboru určite báť nemusíme.

Najvýznamnejšie ocenenia v rokoch 1967–1986

1. Čestné uznanie Rady ONV Za zásluhy o rozvoj socialistickej kultúry, pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR (1968)
2. Diplom víťaza v celoslovenskej súťaži B kategórie pokročilých divadelných súborov s divadelnou hrou BRIGADIER (1971)
3. V roku 1972 cena ZDOS a vpísanie do Venca víťazov
4. Cena Ministerstva kultúry SSR za inscenáciu divadelnej hry V. Katajeva KVADRATÚRA KRUHU (1975)
5. Pamätná medaila G. F. Belopotockého (1986)“

Najúspešnejšie predstavenia, účasť na festivaloch, ocenenia (2003–2006)

2003 F.G. Lorca: Dom Bernardy Alby
festivaly: Turčianska regionálna prehliadka Belá-Dulice (1.miesto), Krajská prehliadka Námestovo (1.miesto), Celoslovenská prehliadka Trebišov, Celoslovenská prehliadka divadelných inscenácií so ženskou tematikou Nové Mesto nad Váhom, Scénická žatva v Martine
ocenenia: cena za herecký výkon - Pavlína Musilová, cena za kolektívny herecký výkon

2004 Aristofanes: Lysistrata
festivaly: Turčianska regionálna prehliadka Belá-Dulice (1.miesto), Krajská prehliadka Námestovo (1.miesto), Celoslovenská prehliadka Liptovský Mikuláš, Scénická žatva v Martine
ocenenia: cena za herecký výkon – Ľubica Lettrichová (v Námestove)

2006 Pavol Kyrmezer: Komédia o boháčovi a Lazarovi
festivaly: Turčianska regionálna prehliadka Belá-Dulice (1.miesto), Krajská prehliadka Námestovo (1.miesto), Celoslovenská prehliadka Levoča (2.miesto cena), Celoslovenská prehliadka alternatívneho divadla Paláriková Raková Čadca (2.miesto), Scénická žatva v Martine, Dni Janka Čemana Pivnica (Srbsko)
ocenenia: cena za herecký výkon – Ľubica Lettrichová, cena za réžiu a scénografiu – Pavlína Musilová

Ocenenia na oslavách pri príležitosti 95. výročia ochotníckeho divadla

Cenu obce získala Danka Zvrškovcová (dlhoročná vedúca D-efektu, v súčasnosti vedúca najmenších divadelníkov) a okrem nej Anna Lettrichová, ktorá vedie folklórny súbor Prameň, ale k rozvoju miestnej kultúry prispela aj ako členka speváckej skupiny Radosť. Mená štyroch ľudí, ktorí získali cenu starostu, sú späté s ochotníckym divadlom. Režisér Anton Šulík sa v Dubovom cíti ako doma, lebo s členmi D-efektu pracuje už trinásty rok. Ján Murček je súčasným vedúcim dospelých dubovských divadelníkov, Pavla Musilová režisérkou dospelých i detí, s ktorými nacvičila premiérové predstavenie, a posledným, najstarším oceneným, bol 77-ročný Jozef Boďa, ktorého život je spätý s miestnym ochotníckym divadlom od roku 1949.“


                                                                            Ľubomíra Lettrichová 

                                                                                 autorka textu

LOGO Divadelného súboru D-Efekt

autor: Pavol Borodovčák
logo pre divadelný súbor z obce Dubové pri Turčianskych Tepliciach, 2005

Počasie:

Doprava:

Komunikácia

Hľadanie PSČ: